Bratislava
5. decembra (TASR) – Zábery protestujúcich ľudí s transparentmi "Chceme
pivo" pripomínajú obdobie prohibície, ktoré zažili Spojené štáty
americké v rokoch 1920 až 1933. Zákaz predaja alkoholu prispel k
nižšiemu výskytu chorôb súvisiacich s alkoholizmom, no paradoxne vzniklo
i množstvo miešaných drinkov, ktoré mali retušovať, že ide o
alkoholický nápoj. Prohibícia tiež spôsobila rozkvet čiernej ekonomiky,
pašeráctvo a posilnila vplyv mafie - práve v tomto období dosiahol
závratné zisky a vrchol úspechu známy gangster Al Capone.
Obdobie prohibície sa začalo v roku 1920 zavedením 18. dodatku Ústavy
USA do praxe a skončilo sa prijatím 21. dodatku, ktorým sa zákaz predaja
alkoholu zrušil. Vo chvíli, keď tento dodatok ratifikoval štát Utah,
podarilo sa prekročiť potrebné kvórum 75 percent obyvateľstva a
prohibícia sa po necelých 14 rokoch skončila. V utorok 5. decembra
uplynie od tejto udalosti 90 rokov.
Zákaz predaja alkoholu a snaha potláčať jeho nemiernu konzumáciu sa
vyskytli už v Číne či Egypte, aj v časoch Karola Veľkého. V samotných
Spojených štátoch sa prvé pokusy datovali už od 18. storočia. Čoraz
intenzívnejšiemu boju proti alkoholizmu pomohol vstup USA do prvej
svetovej vojny v roku 1917. Vojnový stav si vyžadoval triezvosť a
striedmosť mladých vojakov a brancov, zároveň tiež uvrhol do
nepriaznivého svetla nemeckú komunitu známu okrem iného výrobou piva.
Boj za morálku a zdravie viedlo viacero amerických spolkov a komunít.
Ich myšlienka si získavala podporu medzi demokratmi i republikánmi, a
tak sa podarilo presadiť 18. dodatok Ústavy USA. V decembri 1917 ho
schválila 68-percentná väčšina v Snemovni reprezentantov a podporilo ho
76 percent členov Senátu. Následne ho museli ratifikovať jednotlivé
štáty USA. Súhlasilo s ním 46 zo vtedajších 48 amerických štátov.
Právnym základom uplatňovania prohibície bol tzv. Volsteadov zákon
pomenovaný podľa vtedajšieho republikánskeho kongresmana Andrewa
Volsteada. Zakazoval výrobu, dovoz a predaj, ale aj nalievanie nápojov s
obsahom alkoholu vyšším než pol percenta, rovnako bolo zakázané nosiť
si fľašku – tzv. ploskačku – so sebou. Zákon sa netýkal konzumácie a
skladovania alkoholu v domácnosti pre vlastnú spotrebu. Povoľoval tiež
malé množstvá alkoholu na lekárske účely, či omšové víno. Sankcie za
porušenie boli prísne a už pri prvom prehrešku hrozilo 1000 dolárov
pokuty či mesiac väzenia.
Po opätovnom schválení opatrenia v Senáte a Kongrese dostal zákon na
stôl prezident USA Woodrow Wilson, odmietol ho však podpísať. Snemovňa
jeho veto prelomila 28. októbra 1919. Zákon vstúpil do platnosti 17.
januára 1920, keď uplynula predpísaná ročná lehota od jeho ratifikácie.
Každý zo štátov USA si uplatňoval prohibičné pravidlá po svojom. V
reakcii na prohibíciu vzniklo množstvo ilegálnych barov, pre ktoré sa
vžil názov "speakeasy" – na základe inštrukcií barmanov, ktorí radili
zákazníkom, ako sa správať nenápadne a nenútene, aby nepútali pozornosť
prohibičných agentov. Do baru bolo možné sa dostať len na pozvánku či
prostredníctvom dohovoreného hesla. Jednotlivé nápoje mali krycie názvy.
Podľa niektorých zdrojov sa počet takýchto barov v New Yorku odhadoval
koncom 20. rokov 20. storočia na 32-tisíc.
V roku 1929 krátko po svojom nástupe do funkcie prezident USA Herbert
Hoover založil komisiu, ktorá mala za cieľ preskúmať efektivitu
prohibičných opatrení. Národná komisia pre zákonné dodržiavanie a
presadzovanie zákona dostala podľa svojho šéfa neoficiálne meno
Wickershamova komisia. Podľa jej zistení prohibícia zvýšila konzumáciu
alkoholu, korupciu a pašeráctvo.
K rozhodnutiu ukončiť prohibíciu prispela tiež veľká hospodárska kríza,
ktorá sa začala v roku 1929. Ekonomiku oslabil aj výpadok príjmov z daní
za oficiálne vyrábaný alkohol. Proti prohibícii sa v roku 1932 postavil
demokratický kandidát Franklin Delano Roosevelt, ktorý vo voľbách
porazil republikána Hoovera a pripisuje sa mu výrok: "Je čas dať si
pohár piva."
V priebehu roku 1933 jednotlivé štáty ratifikovali 21. dodatok Ústavy
USA, ktorým sa rušil 18. dodatok – a práve 5. decembra 1933 ho
ratifikoval Utah ako 36. štát, čím ho schválilo 75 percent obyvateľov
USA. V niektorých oblastiach USA, napr. v štáte Tennessee alebo v Las
Vegas, platia obmedzenia týkajúce sa alkoholu dodnes.
Skúsenosti s prohibíciou má viacero ďalších štátov, napríklad bývalom v
Sovietskom zväze sa v roku 1985 snažil bojovať proti alkoholizmu
vtedajší komunistický líder Michail Gorbačov.
Predaj alkoholu počas volieb bol obmedzený aj v Československu, dokonca
ešte počas parlamentných volieb v roku 1992. Česká republika tiež
dočasne obmedzila predaj alkoholu s obsahom 20 a viac percent 14.
septembra 2012 v reakcii na tzv. metanolovú kauzu. Pri nej sa v Česku
rozšíril alkohol s obsahom metylalkoholu, pričom 47 ľudí v ČR zomrelo
(traja ďalší v Poľsku), mnoho ďalších má následkom konzumácie metanolu
trvalo poškodený zrak.
0